Ich prvé kroky smerom k Novému svetu vedú na letisko vo Viedni, Prahe, alebo Budapešti, odkiaľ ich európske aerolínie dopravia na väčšie európske letiská, ktoré sprostredkúvajú transatlantické lety. Len si predstavte, že tisíce Európanov má rovnaký sen a teda aj cieľ cesty. Výhodu majú tí, čo na leto mysleli už v zime a dostatočne skoro si zabezpečili letenku. Tí, ktorí sa cestovať rozhodli len nedávno, alebo radi odkladajú veci na poslednú chvíľu, majú teraz veľký problém. Nie, nie sú to víza. Je to spiatočná letenka, ktorej cena by nesiahala do astronomických výšok. Kým v marci by ste za cestu do a z USA zaplatili okolo 25 000 korún, teraz s ťažkosťami zoženiete letenku pod 50 000. Nájdu sa aj sumy presahujúce 100 000 korún...a to sa ešte stále bavíme o cestovaní ekonomickou triedou. Niet sa ale čomu čudovať, „lacné lístky“ už vlastnia Európania mysliaci o krok, alebo radšej o tri, dopredu. Letecké spoločnosti sa tešia zo svojej zaneprázdnenosti prepravovaním „migrujúcich“ obyvateľov Starého kontinentu, ktorí sa potom v auguste a septembri opäť vracajú späť. Teší ich aj bezvýchodiskovosť situácie potenciálnych pasažierov – je len málo ľudí zdatných natoľko, aby preplávali Atlantický oceán. Vedia, že cestujúci pohodlne usadení v lietadle, pojedajúci cestoviny alebo kuracie mäso, rýchlo zabúdajú, že cestujú o niekoľko tisíc korún drahšie ako ich vedľa sediaci spolucestujúci. Viem, že by som na to rovnako zabudla aj ja. Preto ešte pred odletom do kalendára k januáru 2006 veľkým červeným napíšem LETENKA.
Sťahovanie národov cez Atlantik
Dovoľte mi položiť vám otázku: poznáte niekoho, kto sa z akýchkoľvek dôvodov chystá stráviť leto v USA? Je zbytočné čakať na vaše odpovede, lebo iste takmer každý z nás aspoň jedného takého odvážlivca pozná. Za Atlantik skutočne mieria davy Slovákov, študentov aj pracujúcich – ľudí, ktorých už nudí pohľad na peňaženku, z ktorej hľadí Štefánik, Hlinka, či skôr Pribina a radšej by sa do očí dívali Washingtonovi.